Kauza Posluch slabučko hýbe Kaliňákovov stoličkou. Skloňujú sa slová o zneužití právomocí, porušení zákonov. Už menej sa hovorí o inej veci – týraní ženy, ktorá zohrala jednu z hlavných úloh. Nech je pravda kdekoľvek, či už zákony boli porušené alebo nie, či došlo k zneužitiu právomocí alebo nie, či už došlo reálne k týraniu, alebo nie, zaráža len jedno...nik sa nezaujímal o samotnú tému týrania a riešenia tohto problému systematicky – zákonne i spoločensky. Všetci vieme, že súčasná legislatíva nie je v ochrane ženy, či muža (muži, prepáčte mi, ale súťaž o nejakú pani riaditeľku by bol problém, na polícii vládnu zväčša muži, preto ste spomenutí len teraz) pred agresorom, dokonalá. Nepomáha žene skryť sa a neskôr pokojne a spokojne žiť bez neustáleho strachu pred pomstou či opätovnými útokmi. Jednoducho povedané, štát cez svoje predĺžené ruky v podobe polície, súdov a rôznych zariadení urobí potrebné na začiatok, na pár hodín...no viac nie a neskôr...neskôr zostáva len opätovný strach, a nádej na pomoc mimovládnych organizácií, ktoré ale tiež nie sú všemohúce a finančne bezlimitné.
Zrazu sa však objavuje hrdina. Rozhodný muž, ochranca týraných žien. Vedel ako, kde, koho a kam poslať, posadiť, strčiť... aj bez zákonov. Superman. Jednoducho muž s veľkým M. Aj takto ho prezentuje jeho nadriadený. Vraj obišiel zákony a zneužil právomoci. Pri súčasnej legislatíve sa nemáme nad čím čudovať...
Z hľadiska dodržiavania zákonov pochybil a mal by odísť. Jeho konanie ovládli emócie, emócie k žene a to nie je profesionálne. Ako profesionál zlyhal, ochranca zákona, zákon porušil. Hoci účel svätí prostriedky, porušovanie zákona a zneužívanie právomocí je nežiaduce – veď zlé príklady tiahnu...
Druhá, dôležitá vec je, že jeho konanie nastavilo zrkadlo našej spoločnosti, a aj tým ktorí majú na starosti legislatívu, že niečo chýba...Už len z toho dôvodu, že 99,99% týraných nemá svojho Poslucha a ani ho mať nebude. Dajme im preto aspoň lepšie zákony.
